Hokejisti Košíc končia ďalší ročník Tipsport ligy sklamaní. Po tretíkrát v rade končia pred bránami semifinále, keď vo veľmi vypätej a zaujímavej východniarskej sérii podľahli Popradčanom 4:2 na zápasy a sezóna sa pre nich predčasne končí. Smútok a sklamanie bolo na Oceliaroch po poslednom zápase rozhodne jednoduché bádať.

Podobne ako Trenčín, ani Košičania sa po konci nemajú za čo hanbiť. V sérii museli doháňať trojzápasové manko a aj napriek tomu sériu nevzdali a Kamzíkov ešte poriadne vytrápili. Tím spod Tatier sa napokon ešte musel vzchopiť. Predsa len, nechýbalo veľa a séria mohla byť vyrovnaná. Avšak Poprad si už náskok postrážil, a tak sa po dlhom čase teší zo semifinalovej miestenky!

Koniec Košíc je o to smutnejší, že kapitán Ladislav Nagy sa počas troch sezón, kedy dá sa povedať dohrával kariéru tam, kde ju začal nedostal do semifinále a nesplnil si tak malý sen, vyhrať titul so svojim materským klubom. Poďme si priblížiť päť možných príčin vypadnutia tímu z metropoly východu.

1. Nedôrazna defenzíva

Azda za najhlavnejší dôvod vypadnutia Košíc by sme mohli označiť slabú dôraznosť obrany. Občas sa zdalo, že hráči Popradu prechádzajú do útočného pásma svojho súpera s úplnou ľahkosťou a ani im to neuberie veľa síl. Hlavne v prvých dvoch dueloch série sa zdala defenzívna činnosť ako slabina, čo Poprad využil a z horúceho ľadu Steel Arény odchádzal s náskokom 2:0. Viniť však jednotlivcov by bolo určite nefér. Poprad jednoducho strieľal mnoho gólov z dorážok alebo po jednoduchých únikoch. V play-off sa však ráta každý gól, aj ten "škaredý" a v celkovom súčte ich Poprad strelil Košiciam o jeden viac (17). V konečnom dôsledku môžu niektoré inkasované góly Košičnov mrzieť.

2. Častá rotácia formácii

Problémom, ktorý Košice sprevádzal azda počas celej sezóny a fanúšikovia Oceliarov sa naň stali doslova alergickými, boli časté zmeny v zložení formácii. Či to bolo dôsledkom väčšieho počtu zranení, ťažko povedať. Trénerske trio hráčom ukázalo, že keď sa im výkony jednotlivcov nepozdávajú, aj tie najväčšie hviezdy sa môžu ocitnúť mimo súpisky. Všimnúť sme si to mohli viackrát, v roli trinásteho útočníka sa ocitol už počas sezóny napríklad aj Petr Kafka, pozíciu štvrtého centra si vyskúšal Kanaďan Evan Brophey a zo zostavy bol párkrát "vytlačený" aj gólman Habal. Hráči si tak možno na seba práve kvôli častej rotácii nevedeli zvyknúť, čím sa prakticky nemohla ujať žiadna nebezpečná formácia, ako pri iných tímoch, bojujúcich o titul. Súhra mužstva tak bola o niečo nižšia a je dosť možné, že počas sezóny si zahral každý s každým. Ak by sme nerátali výpadky kvôli zraneniam, v niektorých tímoch by sme našli množstvo hráčov, ktorý po boku odohrali väčšinovú časť sezóny.

3. Prvý gól

Fakt, ktorý sa vo veľkom počte zápasov môže stať veľmi vplyvným, je prvý gól. Tím, ktorý skóruje ako prvý si na hokejky privedie akýsi väčší pokoj a celkovo sa potom tímu hrá ľahšie. Košičania dokázali skórovať skôr ako súper z Popradu počas celej série iba jediný jeden raz! Po tom, čo sa tím spod Tatier ujal vedenia nepôsobil vôbec krčovito, nemusel sa na silu hrnúť do šancí a mohol sa viac sústrediť na iné pasáže hry, zatiaľ čo Košiačnia potrebovali skórovať. V tejto sérii sme tak mohli byť mnohokrát svedkami toho, že práve Košičania boli tými, ktorí museli doťahovať výsledok.

4. Trápenie v presilových hrách

Rovnako ako Trenčín a Detva, aj VSŽ zlyhávali vo využívaní presilových hier. Keď sa na to pozrieme štatisticky, k dispozícii mali Oceliari až 28 presilových hier, no využiť sa im podarilo iba päť z nich, čo činí percentuálnu úspešnosť 17,86%. Počas základnej časti patrili Košice v tomto smere medzi najlepšie tímy. Nebyť zápasu číslo 4, kde Košice využili až tri presilové hry, toto číslo by zrejme bolo ešte hrozivejšie. Celková efektivita nebola najlepšia, chýbal vyložený strelec. Sériu nedohral Petr Kafka, nie najlepšiu formu si načasovala najväčšia hviezda Ladislav Nagy a v zakončení sa trápila aj posila od Baranov, Ján Sýkora. Na obhajobu však treba vypichnúť Marcela Haščáka, ktorého môžme pokojne nazvať hráčom série.

 5. Výborne pripravený Poprad

Tesne pred začiatkom tejto série sme vám priniesli článok, v ktorom sme poukázali na vzájomné zápasy týchto dvoch tímov počas základnej časti. Vo všetkých piatich stretnutiach sa podarilo zvíťaziť hosťom a v podobnom duchu začala aj táto séria. Poprad bral prvé dva duely a zápas si postrážil aj doma, čím "prelomil" pomyselnú kliatbu domácich zápasov. Práve zápas číslo 3 by sme mohli označiť ako zlomový. Kamzíci pôsobili počas celej série veľmi kompaktne, formácie boli vyrovnané, ofenzíva pomáhala defenzíve, hráči mali presne stanovené úlohy a skórovať, respektíve bodovať mohol ozaj ktokoľvek.

Treba však uznať, že táto séria bola extrémne vyrovnaná ako na ľade, tak na tribúnach, kde oba tímy vypredávali zimáky. V pamäti ostane fanúšikom predovšetkým posledný domáci duel tohto ročníka, kedy vyše 7000 divákov sledoval víťazstvo Košíc po predĺžení a mnoho z nich označilo tento zápas ako reklamu na hokej. Fanúšikovia Popradu zas nezabudnú na posledný duel, kedy plné tribúny slavili postup. Veď Poprad vypredal zimák po šiestich rokoch a to dokonca päťkrát v rade! V nastolenom trende pokračuje aj pred semifinále, keď sa kapacita na oba semifinálové dueli naplnila opäť za pár desiatok minút!