HK Dukla Trenčín má za sebou týždeň, ktorým si určite získal nejedného fanúšika.  Domáce víťazstvo po predĺžení proti Banskej Bystrici a následne bohatá deväťgólová nádielka pre hostí z Budapešti. Pri týchto úspešných počinoch bola prítomná aj nová posila Vojakov. Proti Baranom pomohla na ceste za dvomi bodmi bojovným výkonom a v dueli s maďarským protivníkom sa presadila aj bodovo. Jeden gól a dve asistencie - to je bilancia hodonínskeho rodáka zo spomínaného stretnutia. Reč je o ofenzívnom hráčovi, ktorým je Stanislav Balán .My sme sa s najnovšou trenčianskou posilou prednedávnom pozhovárali.

 

Tri body hneď v druhom zápase v novom drese je viac než slušné predstavenie sa novým fanúšikom. Posledné dve sezóny hájila nová trenčianska posila farby Karlových Varov v najvyššej českej hokejovej súťaži. V živote vrcholového športovca  sa však dejú zmeny na báze pravidelnosti a jedna z nich nastala aj tu. „V priebehu sezóny ma tréner niekoľkokrát uisťoval, že so mnou počíta aj pre ďalšiu sezónu, no po sezóne mi povedal, že chcú družstvo omladiť. Tým pádom sa so mnou musí rozlúčiť.“ Vo veku 33 rokov sa už o hokejistovi dá hovoriť ako o ostrieľanom harcovníkovi, ktorého cenné skúsenosti by rado využilo viacero klubov. No aj hokejista je len človek a rodina je preňho na prvom mieste. „Mal som aj iné ponuky, no pretože mám deti, ktoré už obe chodia do školy, tak som bol s agentom dohodnutý, že chcem ostať len v blízkosti Hodonína a kým príde tá správna ponuka, tak budem trénovať a hrať za miestny klub doma v Hodoníne.“ Dohodnúť všetky podmienky prestupu nebýva vždy jednoduché. Ako to bol v tomto prípade a ako prebiehali rokovania s Trenčínom? „Tým, že som chcel ostať v blízkosti domova a rodiny, tak sa okruh klubov, kam by som eventuálne mohol zamieriť dosť zúžil. Bohužiaľ, všetky kluby v okolí už mali plné kádre, tak mi neostávalo nič iné ako čakať. Akonáhle mi však zavolal agent, že je tu možnosť ísť do Trenčína, vedel som, že to je pre mňa šanca, na ktorú som čakal. Samotné rokovania prebiehali celkom rýchlo. Za pár dní som už sedel v šatni Dukly pred tréningom,“ priblížil zákulisie svojho príchodu nový útočník.

 

Niekedy má človek hneď jasno vo svojej budúcnosti a niekedy pri dôležitom rozhodovaní potrebuje počuť aj názory svojich najbližších. V hokeji to môžu byť napríklad bývalí spoluhráči. „Dukla patrí medzi najvyhlásenejšie tímy ako na Slovensku, tak aj v Česku. Samozrejme, že sme to doma preberali, ale vlastne nebolo poriadne čo preberať. Bolo hneď jasno. Volal som len s Adamom Lapšanským, s ktorým som hral vlani v Karlových Varoch. On ma len uistil v tom, že je to pre mňa správny krok.“ Stanislav na Slovensku už raz pôsobil. V rokoch 2011 až 2013 si obliekal popradský dres. V prvej sezóne bol súčasťou tímu, ktorý reprezentoval slovenský hokej v KHL. V nasledujúcich dvoch sezónach to už bolo v rámci najvyššej slovenskej ligy. Aké sú jeho spomienky na túto etapu života? „Na pôsobenie v Poprade spomínam veľmi rád, hokejovo mi to tam išlo. Stretol som sa tam s veľmi príjemnými ľuďmi, či už v hokeji alebo v meste. Keď k tomu pridám okolie Tatier, tak môžem povedať, že som tam bol naozaj veľmi spokojný.“ Viac ako 500 odohraných duelov v českej najvyššej súťaži a dve sezóny strávené v Poprade. To je čas, počas ktorého sú badateľné odlišnosti medzi jednotlivými ligami. Cítil tento hráč nejaké markantné rozdiely medzi tou českou a slovenskou? „Nemám rád porovnávanie súťaží, a preto by som sa do toho nechcel púšťať ani tentokrát. Poviem len to, že obe súťaže majú svoju kvalitu.“

 

V Karlových Varoch je priezvisko Balán pre hokejovú verejnosť viac než známe. Fanúšikovia v ňom mali možnosť vidieť stálicu útočných radov a istotu gólov a asistencií. Videli to aj tréneri a spoluhráči, a tak Stanislav v posledných sezónach v spomínanej destinácii nosil na hrudi okrem loga klubu aj „áčko“. Chcel by sa tam on sám ešte niekedy vrátiť? Myslí si, že Trenčín mu môže otvoriť dvere späť do českej ligy? „Nad tým som nepremýšľal. V Karlových Varoch mám za dobu, čo som tam hral veľa priateľov, s ktorými som stále v kontakte. Rád za nimi aj zájdem, ale či sa tam niekedy ešte vrátim kvôli hokeju? Neviem, ale skôr nie. Samozrejme, mám motiváciu sa vrátiť do českej extraligy, ale pôsobenie v Dukle pre mňa nie je o nič menšou motiváciou.“  Snom každého mladého talentu je okúsiť zámorie. Dostať sa do tamojších juniorských súťaží, pravidelne hrávať a bodovať a zaslúžiť si šancu v hokejovom nebi, v NHL. Stanislavovi sa na jednu sezónu podarilo nakuknúť do WHL. Bývalého útočníka Portlandu Winter Hawks sme sa teda spýtali, ako s odstupom času vníma svoje pôsobenie a ako ho to obohatilo po osobnostnej a hokejovej stránke. Bol to správny krok v kariére? „Určite to bol krok správnym smerom. Pôsobenie v Amerike mi dalo skutočne veľa a myslím, že aj každému mladému hráčovi, čo sa touto cestou vybral. Každý, kto sa tam vydal, sa musel veľmi rýchlo osamostatniť, naučiť sa postarať sám o seba a dokázať, že aj po hokejovej stránke má na to, aby sa presadil medzi kvalitnejšími hokejistami ako hrali u nás.“

 

Každý, kto prichádza do nového prostredia sa chce prezentovať v čo najlepšom svetle a ľuďom, ktorí ho doteraz nepoznali tak ukázať, že tu nie je len do počtu. „Chcel by som sa prezentovať ako center, ktorý tvorí hru, dokáže upokojiť herný prejav tímu, podporí útok a pomôže v obrane. Spoluhráčom rozdať prihrávky, z ktorých môžu strieľať góly a ako starší hráč sa pokúsiť mladším chalanom dať aj nejakú tú radu,“ takto by sa rád ukázal pre novými fanúšikmi čerstvý Vojak. Pri pohľade do štatistík z jeho pôsobenia v Poprade, by sa mu to aj mohlo podariť. Okrem produktivity však hráč musí ukázať aj tvrdosť a odolnosť, čo sa niekedy odrazí na počte trestných minút. Od doby, kedy hrával pod Tatrami, mu v týchto ukazovateľoch svietia trochu nižšie čísla. „Nikdy som nebol hráč, ktorý rozdával hity v rohoch. Ranu viem samozrejme prijať aj rozdať, keď to je treba. Čo sa týka trestných minút, tak si myslím, že to u mňa súvisí aj s postupne pribúdajúcim vekom. Ako mladší som niekedy v zápale bojovnosti za získaním puku až bezhlavo fauloval a bol som podráždený, za čo som dostával desaťminútové tresty. Teraz už som skúsenejší a podobné situácie riešim s chladnejšou hlavou.“

 

Hokejista si počas kariéry nastavuje aj určité osobné a tímové ciele, ktoré by chcel dosiahnuť. S akými cieľmi prichádza skúsená ofenzívna spojka na Štadión Pavla Demitru? „Tímové ciele sú len tie najvyššie. Inak to ani nejde a moje osobné ambície sú plne podriadené tým tímovým. Budem rád, keď sa bude tímu dariť. Či už k tomu pomôžem ubráneným oslabením alebo vstrelenými gólmi, je to pre mňa rovnaké a prinesie mi to rovnakú radosť.“ Počas svojej bohatej kariéry sa stretol s veľkým množstvom hráčov.Poznal sa pred príchodom pod hrad Matúša Čáka aj s niekým z jeho súčasných parťákov? „Poznal som Adama Lapšanského, Lubomíra Štacha a Miša Valenta. Pár chalanov som poznal z doby, keď sme nastupovali proti sebe.“ Vytvoriť si puto s fanúšikmi v novom klube môže byť v živote športovca miestami zlomové. Čo by chcela odkázať nová posila tým trenčianskym? „Buďte aj naďalej tí najlepší fanúšikovia na Slovensku ako som mal možnosť spoznať za tie dva zápasy, ktoré som zatiaľ za Duklu odohral.“