Michalovce pred sezónou 2020/2021 výrazne obmenili svoj hráčsky káder a priviedli do svojho mužstva také mená, ktoré ich papierovo zaradili medzi najväčších favoritov súťaže. Okrem pár mien, v družstve z predchádzajúceho ročníka zostal aj hlavný tréner, Miroslav Chudý. Skúsený 58-ročný kormidelník, ktorý s Duklou vybojoval postup do najvyššej súťaže, sa však už po 11 zápasoch novej sezóny dohodol s klubom na predčasnom ukončení spolupráce. Vedenie Michalovčanov si za neho expresne rýchlo našlo náhradu, a to v podobe mladého, no už ostrieľaného Fína, Tomeka Juhaniho Valtonena.

Dá sa povedať, že po celom svete a v každom kolektívnom športe platí nepísané pravidlo, keď sa nejakému tímu nedarí podľa predstáv, v prvom rade je na vine tréner. Samozrejme, dá sa to chápať, keďže on je zodpovedný za svoje mužstvo, pripravuje taktiku, organizuje tréningy, a okrem toho má na starosti ešte množstvo ďalších nemenej dôležitých vecí. Avšak, dá sa na to pozrieť aj z o niečo väčšieho nadhľadu. Vždy je ľahšie vymeniť trénera ako polovicu tímu.

Je ťažké porovnávať minuloročný káder Líšok a ten tohtoročný. Čo sa týka hráčov na súpiske, tam sa ani nie je o čom baviť, ale mená na papieri zápasy nevyhrávajú. Počas vlaňajšej sezóny všetci fanúšikovia hokeja s údivom sledovali Michalovčanov, ako viac-menej prvoligový káder dokázal byť konkurencieschopným všetkým účastníkom ešte vtedajšej Tipsport ligy, dokonca sa pred ukončením súťaže nachádzal na postupovej siedmej priečke. Bolo tam srdce. Všetky hokejové nedostatky vynahrádzali neustálou bojovnosťou a agilitou. Týmto v žiadnom prípade netvrdíme to, že súčasní hráči nebojujú, no častokrát to vyzerá tak, ako keby k zápasu pristupovali profesorsky, ľahkovážne a čakali, že tri body sa im do tabuľky pripíšu len kvôli nabitej súpiske. Obzvlášť papierovo slabší súperi, ktorí proti ním nemajú čo stratiť, sa snažia využiť každý náznak podcenenia zo strany Líšok. O tom, že profesorský prístup nefunguje sa mohli Zemplínčania presvedčiť najmä počas uplynulých piatich stretnutí, keď ani raz po záverečnej siréne neodchádzali do šatne ako víťazi.  Musela prísť zmena a dalo sa predpokladať, že to bude na trénerskom poste. Síce s týmto krokom nemusia všetci priaznivci súhlasiť, nuž vo svete športu to je bežná prax. 

zdroj: All Over Press

Novým šéfom lavičky sa stal Fín s poľskými koreňmi, Tomek Juhani Valtonen. Ten má pred sebou náročnú úlohu, keďže okrem vyššie spomínaného „problému“ má pred sebou aj výzvu, aby sa mu podarilo spojiť množstvo skvelých individualít do jedného, dobre fungujúceho celku. Hráči ako napríklad Jordon Southorn, Christopher Lalancette, Jordan Hickmott alebo Marek Bartánus patria medzi to najlepšie, čo naša Tipos extraliga môže ponúknuť. Okrem nich v Michalovciach sú, pochopiteľne, aj iní ostrieľaní hráči, ktorí taktiež vedia prevziať zodpovednosť. Žiaľ, až na pár situácii môžeme sledovať, že tieto osobnosti zatiaľ nenašli spôsob, ako spoločne fungovať v jednom mužstve. Síce veľké množstvo nových hráčov prišlo na Zemplín z Banskej Bystrice, no ani oni nie sú takí výrazní a zohratí, ako boli minulý rok. Môžeme vidieť, že častokrát na ľade viazne vzájomná komunikácia či dokonca dochádza k zbytočným chybám pri rozohrávke v obrannom pásme. Áno, nachádzame sa iba na začiatku sezóny a pred nami je ešte veľké množstvo zápasov, ale čím dlhšie bude tento proces koordinácie trvať, tým bude pre nich náročnejšie dopracovať sa k ich vytúženému cieľu. 

Ich „spasiteľom“ má byť už viackrát spomínaný Fín, Tomek Juhani Valtonen. Len 40-ročný kouč bude vôbec prvýkrát vo svojej kariére trénovať na Slovensku. Má pred sebou ťažkú skúšku, no niekdajší dlhoročný hráč fínskeho Jokeritu Helsinki už zopár takých úspešne zvládol, napríklad s poľským národným tímom sa prekvapujúco prebojoval až do záverečnej fázy kvalifikácie na Zimné olympijské hry 2022, kde si to o postup „rozdajú“ aj s našim reprezentačným výberom. Ak sa mu na Zemplíne podarí vyriešiť vyššie spomínané nedostatky, môžu to Líšky dotiahnuť veľmi ďaleko, keď sa mu to však nepodarí, budú Michalovce len ďalším príkladom toho, že veľké množstvo výborných individualít v jednom tíme nie je zárukou úspechu.

 

autor: Kamil Schreiber | grafika: Kristína Prievalská