Košičania pred sezónou z viacerých dôvodov výrazne obmenili zloženie svojho kádra a už od začiatku letnej prípravy avizovali, že s útokom na tie najvyššie priečky tentokrát nerátajú. Koniec koncov v úvode ročníka 2020/2021 ich mužstvo na papieri vôbec nevyzeralo zle a dokazovali to aj slušnými výkonmi na ľade. O tomto fakte svedčí ich pozícia v tabuľke začiatkom decembra, keď chvíľu okupovali dokonca tretie miesto, avšak od tohto momentu (8.12.2020) zo 17 zápasov Oceliari zvíťazili len v siedmich prípadoch a z možného zisku 51 bodov nazbierali iba 19. V dnešnom článku sa tak bližšie pozrieme na dôvody, ktoré môžu byť príčinou úpadku ich formy.

 

Presilové hry

Formát hry, keď má súper na ľade menej hráčov trápil Košičanov už od úvodného stretnutia a pokračuje to aj naďalej. Síce došlo k miernemu zlepšeniu, avšak stále to na tých najlepších nestačí, a to je častokrát faktor, ktorý ich delí od bodového zisku, resp. víťazstva. Vo využívaní početných výhod sa nachádzajú až na 10. mieste s úspešnosťou 14,53%. Za nimi je v tomto rebríčku už len Liptovský Mikuláš a trápiace sa Nové Zámky. Snaha tento stav zmeniť sa metropolitnému klubu uprieť nedá, veď aj kvôli tomu priviedli v januári do svojho mužstva dvoch kvalitných útočníkov – Émila Poiriera a Adama Lapšanského. Príležitosti predviesť svoje strelecké umenie budú mať títo dvaja hráči mnoho, pretože Košice si v doterajšom priebehu zahrali až 172 presilových hier a v tomto štatistickom ukazovateli ich na svojom konte majú viac už len hokejisti DVTK. Ak Oceliari chcú uspieť vo vyraďovacích súbojoch, toto je činnosť, na ktorej musia výrazne popracovať a my budeme sledovať, či sa im to podarí.

zdroj: TASR

Málo strelcov v útočných radách

V predchádzajúcich ročníkoch mali HC Košice o primárneho strelca vždy postarané. Po letnom odchode Marcela Haščáka do rodného Popradu tak nebolo jasné, kto prevezme jeho úlohu. Našťastie pre košických fanúšikov sa tejto roly výborne zhostil český legionár Pavel Klhůfek, ktorý je so 17 gólmi piatym najlepším zakončovateľom našej najvyššej súťaže. Okrem neho sa viac ako desaťkrát presadil aj Bruno Mráz, no zvyšok útočníkov je po 36. kole ešte stále na jednociferných číslach. Pochopiteľne, nemôžeme od Michala Chovana či Martina Réwaya očakávať enormný počet gólov, pretože ich úlohou je na ne zväčša prihrávať. Za zmienku však stoja najmä strelecké „suchoty“ Pavla Jenyša a Juraja Milého. Prvý menovaný sa naposledy presadil ešte 13.11.2020, a síce ho počas decembra na 4 týždne vyradilo z hry zranenie, jeho výkony v útoku sú aktuálne veľmi nevýrazné a od zahraničného forvarda si určite vedenie klubu sľubovalo viac ako 4 góly v 25 vystúpeniach. Druhý spomínaný odštartoval sezónu veľmi slušne, keď v základnej skupine Tipsport Kaufland Cup-u v troch stretnutiach skóroval dvakrát a pripísal si rovnaký počet asistencii. Túto fazónu si ale do Tipos extraligy nedokázal preniesť a rýchlonohý útočník má po 31 zápasoch na svojom konte iba dva góly, ktoré zhodou okolností zaznamenal proti trenčianskej Dukle.

 

Problém otváracieho gólu

Vo všeobecnosti platí, že prvý gól je v zápase nesmierne dôležitý, lebo vďaka nemu sa daný tím dostane do výraznej psychickej výhody. A práve takáto situácia spôsobuje Košičanom ťažkosti. Ak neberieme do úvahy skontumované stretnutie proti Liptákom, tak z 35 prípadov Oceliari strelili úvodný gól 15-krát a z toho až 10 zápasov dotiahli do víťazného konca, čo je veľmi dobrá úspešnosť. Avšak vo zvyšných 20 prípadoch sa ako prvý presadil ich súper a otočiť skóre vo svoj prospech sa im podarilo iba 7-krát. Tieto čísla nám jasne ukazujú, že pre stálicu Tipos extraligy znamená otvárací gól naozaj veľa a podľa neho vieme pomerne ľahko odhadnúť, či Košice daný súboj vyhrajú alebo nie. Samozrejme, pre ich psychické rozpoloženie to predstavuje veľkú nevýhodu, s ktorou sa musia v ďalšom priebehu sezóny popasovať, pretože nie vždy sa podarí vsietiť úvodný gól a otáčanie výsledku je náročné už v základnej časti, nie to ešte v play-off.