Séria Popradu s Michalovcami je poznačená menším počtom gólov a vyrovnanými zápasmi. V prvých dvoch stretnutiach sa mohlo šťastie prikloniť na obe strany, no úspech žali iba „líšky“. „Kamzíci“ ale neskladajú zbrane a hneď po druhej prehre zavelili do útoku, čo aj potvrdili. V sérii aj po poslednom dueli platí staré a otrepané: „Môj dom, môj hrad.“

 

Poprad avizoval dlhú sériu a to potvrdzovali celý zápas. Po poslednom klaksóne bol pomer striel na bránky 30:13. Skóre otváral Marcel Haščák a o päť minút neskôr bolo vyrovnané, ale z víťazného gólu sa nakoniec tešili domáci. „Ak by sme prehrali, tak by bolo 0:3 a bola by to zlá situácia. Sme doma, vyhrali sme, je to 1:2 a dúfam, že sériu v druhom domácom stretnutí potvrdíme,“ neskrýval spokojnosť z výhry útočník Lukáš Handlovský. Ten zároveň strelil v prvej tetine víťazný gól. „Chlapci výborne zapracovali za bránkou, Majky Vandas vykorčuľoval, videl ma tam, vystrelil som, myslím, že to aj tečovali, takže to súperovho brankára pravdepodobne prekvapilo.“ Trinásť striel je v semifinále veľmi málo a dôvody sa snažil pomenovať útočník hostí Peter Galamboš. Poprad na nás vybehol, čakali sme to, ale darovali sme im hneď na začiatku výhodu o jedného hráča a chytili sa. Aj keď sme vyrovnali, tak sme spravili chybu v našej tretine, pred bránou bol voľný hráč a znova nám odskočili.“ Nízky počet striel si uvedomoval aj robustný kapitán Michaloviec, Vladimír Mihálik. „Hrali umne, dokázali nás zavrieť v pásme, a keď sme chceli zaútočiť, tak sme nevládali, pretože nás zatavili a nemali sme príležitosť zaútočiť.“ 

 

zdroj: Projekt Timeout (Miroslava Maťašová)

 

Domáci hrali veľmi aktívne v útoku, ale taktiež v obrane a hostí prakticky celý zápas k ničomu nepustili. Najsilnejšia zbraň Popradčanov pritom nie je obrana, ale tá im fungovala takmer perfektne. „Nepúšťali sme ich do nebezpečných akcií, hrali piati dopredu, piati odzadu. Z môjho pohľadu to bol od nich vynikajúci výkon. Odmakali si to, ja som iba čakal a bol pripravený v prípade, že na mňa vyletí nejaký puk, a pomohol im nejakým zákrokom. Tutovky si súper ale nevytváral, mali iba nejaké strely z boku, a to sme s pomocou všetkých chalanov zvládli,“ hodnotil Tomáš Vošvrda defenzívnu hru svojich spoluhráčov. Domáci ale mohli znova pykať za veľké množstvo nevyužitých šancí. „V prvej tretine sme si vypracovali veľa gólových príležitostí, mali sme aj trestné strieľanie, ale nedokázali sme pridať tretí gól. Chce to iba pokoj na hokejke, rozvahu a ono to časom musí prísť,“ okomentoval slabú efektivitu asistent trénera Mikulu, Ján Šimko. K slabšej efektivite sa vyjadril aj Tomáš Vošvrda. „Chlapci chcú dávať góly, ale Škorvánek má fantastickú formu. Chytá naozaj dobre, máme to veľmi ťažké, pomáhajú mu obrancovia a my sa proste len musíme tlačiť do brány.“ 

 

Napriek slabej efektivite vládne v kabíne podtatrancov spokojnosť. Asistent trénera hostí Juraj Faith ale spokojný nebol. „Nie je čo hodnotiť, boli sme slabším mužstvom, Poprad zaslúžene vyhral, my musíme znova nájsť cestu k hre ktorú sme predvádzali.“ Pochopiteľne ho nepotešil ani nízky počet striel, ale radosť mu urobil výkon brankára Stanislava Škorvánka. „Trinásť je málo striel. Aby sme s toľkými strelami vyhrali stretnutie, musela by byť extrémne dobrá obrana aj s brankárom, aj keď bol brankár náš najlepší hráč a držal nás v hre. Dopredu sme ale neboli takí dôrazní ako v predošlých stretnutiach.“ „Kamzíci“ znížili stav série a zajtra pôjde znova o veľa. „Stále vedieme, je to jeden zápas, nič sa nedeje, máme pred sebou ďalší duel a urobíme všetko preto, aby sme ho zvládli,“ nabudzuje Peter Galamboš. Veľkú hlavu z prehry si nerobí ani Juraj Faith. „Treba na to rýchlo zabudnúť, od tejto chvíle už myslíme na najbližší duel. Čo sa nejakých zmien týka, to si musíme premyslieť a uvidíme, čo bude zajtra.“

 

autor: Daniel Kopáč | grafika: Kristína Prievalská