Poprad po vyrovnaní série v domácom prostredí avizoval, že ju už nechce pustiť. Do Michaloviec teda išiel s jasným cieľom, vyhrať postupový mečbal. Vďaka aktívnej hre svoje slová potvrdili a hlasy po zápase zneli jasne. Doma to chceli ukončiť. Po vyrovnanom dueli sa tak aj stalo, vyhrali 4:2 a vo finále si „kamzíci“ zmerajú sily s „rytiermi“.

 

Aktívnejšie začali „líšky“ a svojho súpera prestrieľali, ale vyložené gólové príležitosti si nevypracovali a z gólu sa tešili domáci. Skóre otvoril Filip Mešár. „Veril som, že určite zabodujem, pretože sa mi proti Michalovciam hralo veľmi dobre a pred zápasom som si vravel, že by to mohlo prísť a naozaj sa tak stalo. Mieril som presne, ale dôležité je, že sme postúpili.“ Naopak Suja spokojný s priebehom prvej tretiny nebol. „Prvých desať minút sme hrali tak, ako sme si povedali a mali sme aj tlak. Inkasovali sme, trochu nás to zrazilo, ale aj napriek tomu sme sa hecovali. Aj pred poslednou časťou sme sa nabudili, povedali sme si, že znížime, ale z ďalšieho tlaku sme nedokázali vyrovnať a prehrali sme.“ Druhá tretina bola vyrovnaná, ale znova sa tešili iba domáci. Tentokrát sa presadil Dominik Kramár. Nie je typický strelec, ale tento bol možno najdôležitejší v sezóne. „Ja tu nie som na strieľanie gólov, mne je to jedno. Radšej by som vymenil všetky zásahy mojej kariéry za vytúžený titul v Poprade,“ zhodnotil Dominik Kramár víťazný zásah. „Myslím, že sme si to trochu viac zaslúžili. Tá pauza nám nepomohla, Michalovce boli vo väčšom tempe a vyhrali prvé dva stretnutia. Doma sme zmenili viac vecí, boli sme aktívnejší, napádali sme ich a som rád, že to takto dopadlo,“ pokračoval popradský odchovanec. Päť minút pred koncom hostia znížili, ale vyrovnať sa im už nepodarilo. 

 

zdroj: Projekt Timeout (Miroslava Maťašová)

 

Do finále sa prebojovali „kamzíci“. Zemplínčania pritom viedli v sérii 2:0. „Vyhrávali sme 2:0, išli sme pod Tatry s cieľom aspoň jeden vyhrať, a to sa nám nepodarilo. Možno nám to zviazalo ruky, doma sme zápas nezvládli. V šiestom stretnutí sme chceli ísť naplno, bohužiaľ, oni dali viac gólov a sme sklamaní,“ prejavil sklamanie Jakub Suja. Napriek prehre v sérii bol tréner Michaloviec hrdý na svoj tím a uznal kvality súpera. „Mali sme možnosti na skórovanie. Inkasovali sme z protiútoku. Poprad bol jednoducho lepší, v sérii na štyri víťazstvá vyhráva lepší tím. Postup si zaslúžia. Boli viac aktívni a ich najlepší hráči zabrali. Nie je ľahké priznať si a povedať hneď po prehre, prečo sme neuspeli. Som hrdý na svoj tím.“ Podtatranci ani po dvoch prehrách neskladali zbrane a ukázali, že majú obrovskú silu. „Celý čas sme verili, že sme lepší, že sa musíme dostať za ich defenzívu. Chalanom našťastie vyšlo, presadili a vyhrali sme vďaka tomu štyri duely v rade, čo je naozaj skvelé,“ vyjadril sa Vošvrda na silu popradského tímu. Je to zároveň prvý postup za posledných desať rokov. Naposledy hrali vo finále v sezóne 2010/2011, keď podľahli odvekému rivalovi z Košíc. Pod Tatrami panuje skvelá nálada. „Myslím si, že za odvedenú prácu nie len túto sezónu, ale aj minulú, sme boli odmenení. To, že sme vo finále, je už čerešnička. Zároveň si ale myslím, že sme mohli jeden z prvých dvoch duelov vyhrať, nestalo sa tak a potom nám priala efektivita, šťastie a zdravie a aj vďaka tomu sme vyhrali štyrikrát v rade,“ hodnotí prácu celého tímu Peter Mikula. 

 

Vo finále ich čakajú „rytieri“, s ktorým mali vzájomné strety v základnej časti vyrovnané. „Myslím, že zápasy so Zvolenom mali vždy svoj náboj a svoju úroveň a darilo sa nám. Dúfam, že nás šťastie vo finále neopustí,“ pokračoval popradský lodivod. Zvolen ukázal, že mu chutí útočný hokej. Finále môže teda byť veľmi zaujímavé, čo si myslí aj Tomáš Vošvrda. „Oni chcú hrať ofenzívny hokej, takže si myslím, že to bude veľmi zaujímavé. Bude to, samozrejme, ťažké ako každé stretnutie v play-off, ale v základnej časti sme s nimi na zápasy remizovali 2:2 a takmer všetky boli tesné. Fanúšikovia sa majú na čo tešiť.“ Momentálne je veľká šanca, že sa fanúšikovia v obmedzenom počte objavia na štadiónoch. Zároveň by sa nezačalo hrať v utorok, ale vo štvrtok a „kamzíci“ by mali viac času na odpočinok a doliečenie zranení. „Každý deň voľna na odpočinutie a doliečenie zranení je pre nás prospešný, takže ak sa bude hrať vo štvrtok, tak budeme radi. Bez divákov sme si už zvykli, aj keď je to náročnejšie, ale sme vďační, že máme prácu a môžeme hrať. Ak budú diváci naozaj na štadiónoch, máme sa na čo tešiť, pretože každý hlas naviac je pre nás hnacím motorom,“ uznal Dominik Kramár. Súhlasí s ním aj Filip Mešár. „Určite by nás veľmi podporili. Už sú vlastne teraz pred štadiónom a čakajú na nás. Zažívam skvelé pocity a bolo by úžasné, ak by naozaj prišli na štadión.“

 

autor: Daniel Kopáč | grafika: Kristína Prievalská