× Články Rozhovory Videá Fotogaléria Kontakt

James Livingston: Prehra vo finále ma ešte viac motivuje


17.05.2021

Posledná sezóna bola veľmi napínavá až do posledného zápasu. Videli sme množstvo skvelých hokejistov a nemálo parádnych predstavení. Pripravili sme si pre vás rozhovor s hráčom, ktorý do tejto skupiny rozhodne patril. Pôsobenie tohto korčuliara sa nieslo v štýle pomalého rozbiehania, perfektných výkonov a dôležitých gólov. Nejde o nikoho iného ako o Jamesa Livingstona z vicemajstrovského Popradu.

 

Tridsaťjedenročný kanadský rodák sa po dlhodobom zámorskom pôsobení v roku 2015 rozhodol okúsiť európske klziská. Pred našou extraligou bolo jeho poslednou destináciou Škótsko. Ešte nikdy predtým u nás nebol a my v našej lige takisto nemávame príliš často hráčov z ligy na Britských ostrovoch. Ani jedna strana teda nevedela, čo má očakávať. „Na Slovensku sa mi veľmi páči. Som tu prvýkrát a som ohromený. Poprad je nádherné mesto, ale bohužiaľ, kvôli koronavírusu som ho nedokázal spoznať tak, ako by som si želal. Jazyková bariéra je občas tvrdý oriešok, ale nie je to nič, s čím by som si neporadil,“ opísal popradský útočník svoju premiérovú skúsenosť na východe. Škótsko nie je ale jeho prvé pôsobenie na našom kontinente. Po nazbieraní amerických skúseností sa stal hráčom rakúskeho Dornbirneru pôsobiaceho v tamojšej EBEL a odvtedy svoju kariéru spája len so starým kontinentom. „Po štyroch sezónach v AHL som začal strácať nádej, že okúsim NHL, a keď som dostal šancu hrať v Rakúsku, tak som zistil, že chcem hrať za veľkou mlákou. Hokej v Amerike sa hrá na menších klziskách a hrá sa viac do tela. Tu je to opačne, kladie sa väčší dôraz na zručnosti. Nie je to ale pravidlo, môže to byť aj presne naopak,“ hodnotí kanadský legionár rozdiel medzi európskym a americkým hokejom. Pred príchodom pod Tatry nestál na korčuliach osem mesiacov, a to sa zo začiatku prejavovalo na jeho výkonoch. Postupne sa do toho ale dostával a stal sa z neho veľmi dôležitý člen tímu. „Moje začiatky tu boli trochu bláznivé. Keď začala zúriť pandémia, s manželkou sme ostali v karanténe v Spojenom Kráľovstve. Potom sme sa rozhodli ísť do Talianska ku známemu. S agentom sme medzitým obvolávali tímy a nevedel som, či sa mi podarí nájsť angažmán. Nakoniec to vyšlo s Popradom a išiel som na Slovensko. Nekorčuľoval som osem mesiacov, ale udržoval som sa v kondícii. Po prvom tréningu sa ale v tíme potvrdil koronavírus a museli sme ísť všetci do karantény. Až príliš dlho som nehral hokej. Chvíľu mi trvalo, kým som sa do toho dostal. Keď som sa konečne cítil na ľade dobre, išlo hore aj moje sebavedomie. Dokonca som dostal príležitosť v najsilnejšej presilovkovej formácii v lige. Chalani z formácie boli skvelí a všetci sme si sadli,“ priblížil  svoje neľahké obdobie. 

 

zdroj: Projek Timeout (Miroslava Maťašová)

 

Následne hráč so skúsenosťami z Nemecka aj Walesu predvádzal parádne výkony a nemalou mierou dopomohol svojmu tímu dostať sa do finále. Jeho najdôležitejší gól, a pravdepodobne najvýznamnejší zásah Podtatrancov, padol v piatom zápase proti Michalovciam počas predĺženia. James ním točil sériu a zrejme rozhodol o tom, že "kamzíci" pôjdu do finále. „Bol to naozaj špeciálny moment. Dal som víťazný gól v predĺžení, celý tím bol na nohách a všetci mi gratulovali. Bol som nabudený do ďalšieho zápasu, ktorý som chcel vyhrať. V play-off musíte ale zabudnúť na to, čo bolo a sústrediť sa na to, čo bude,“ spomína hokejista draftovaný v roku 2008 americkým St. Louis Blues na svoj dôležitý zásah v popradskom drese. Vo finále sa už ale netešil, pretože sériu so Zvolenom Podtatranci prehrali 1:4. Kanadský korčuliar, ale aj celý tím má za sebou skvelé pôsobenie. Viac ako polovicu základnej časti strávili na prvej priečke a v play-off prehrali iba jeden domáci zápas. „Mali sme to dobre rozohrané. Bohužiaľ, prehrali sme zápasy, ktoré sme mali vyhrať. To sa stáva každému. Prišli sme o možnosť ísť do play-off z prvého miesta. Mohli sme hrať play-off s výhodou domáceho prostredia. Ťažko povedať, čo sa stalo vo finále. Dvakrát sme prehrali po predĺžení, takže zápasy boli vyrovnané. Oni využili svoje šance, my nie. Zvolen mal veľmi silný tím. Nebolo ľahké sledovať, ako sa tešia priamo na ľade. Ten moment ma ale motivoval, aby som sa snažil ešte viac,“ drží hlavu hore popradský krídelník. Niet divu, že fanúšikovia si Livingstona obľúbili a radi by ho znova videli v bielo-modrých farbách. 

 

Koniec sezóny je ale ešte stále čerstvý a nikto nevie, čo sa za ten čas stane. „HK Poprad je perfektná a maximálne profesionálna organizácia, v ktorej sa hrá veľmi dobre. Som rád, že som dostal možnosť tu hrať a že tu mám množstvo fanúšikov. Situácia sa po sezóne ešte stále upokojuje a je náročné povedať, ako to bude vyzerať v ďalšom ročníku,“ vyjadril sa rodák z Halifaxu na jeho ďalšie pôsobenie pod Tatrami. Najbližšie sa už možno začne hrať aj s divákmi a pre neho by to bola ďalšia motivácia ostať tu ešte aspoň rok. „Bolo zvláštne hrať pred prázdnymi tribúnami. Viem, že fanúšikovia na Slovensku sú zanietení a najmä fanúšikovia v Poprade sú skvelí. Ak sa tu vrátim, rád by som videl plný štadión,“ zakončil James Livingston.

 

autor: Daniel Kopáč | garfika: Kristína Prievalská

PODOBNÉ ČLÁNKY