Niekedy sám brázdil svetové klziská, teraz zastupuje známe i menej známe mená. Sympaťák Gleb Lučnikov je v stále pomerne mladom veku úspešným hokejovým hráčskym agentom. Tridsaťjedenročný Rus nás príjemne zaskočil svojou skvelou slovenčinou. Vo veľmi príjemnom rozhovore nám prezradil množstvo zaujímavosti o svojej práci, zaspomínal si na svoje začiatky, prezradil, koľko hráčov má momentálne pod sebou, i to, ktorí sú tí najznámejší. 

 

Na úvod začnime tvojou hráčskou hokejovou kariérou. Až do sezóny 2017/18 si hokej aktívne hrával. Ako si spomínaš na toto obdobie? 

Hokej som hrával dlhé roky. Síce nie až na takej vysokej úrovni ako KHL či NHL, no nazval by som to takým stredným hokejom. Bolo to krásne životné obdobie, ktoré mi veľmi pomohlo dostať sa k mojej terajšej práci. Pôsobil som v Bielorusku, zahral som si juniorské súťaže v zámorí, hral som aj v Poľsku a na Slovensku, vďaka čomu som spoznal mnoho skvelých ľudí. 

 

Na Slovensku si pôsobil v Bardejove a Michalovciach. Ako si sa dostal k angažmánu v týchto kluboch?

Na Slovensko ma dotiahol pán Miroslav Ihnačák. V poľskom Bytome bol mojím trénerom, potom ma zavolal do Michaloviec. Za prejavenú dôveru vo mňa mu patrí obrovská vďaka. 

 

Kariéru si sa rozhodol ukončiť v pomerne mladom veku. Prečo sa tak stalo, čo ťa k tomu viedlo? 

Už v tom čase som pod sebou mal nejakých hráčov, ktorých som riešil. Na hráčsku kariéru som pomaly začal strácať čas. Zvážil som všetky plusy, mínusy a zhodnotil, že je potrebné sa plnohodnotne venovať jednej robote. Buď budem perfektný hokejista alebo agent. Po mojej poslednej sezóne som odišiel do VHL, avšak nechcel som stratiť kontakt so Slovenskom, tamojším hokejom, trénermi a manažérmi. Hranie mi nevynášalo až toľko peňazí, preto padla moja voľba na prácu hráčskeho agenta. Postupne sa mi začalo ozývať aj samotní hokejisti, pýtali sa ma ako som sa dostal do Poľska či na Slovensko. Začal som im pomáhať, potom som z toho mal isté percento a definitívne som sa rozhodol. 

 

Dva roky si bol dokonca tímovým skautom Detvy. Ako došlo k tejto spolupráci?

Obrovská vďaka patrí pánovi Ľuptákovi. Bol vôbec prvým a jediným človekom, ktorý vo mňa veril – bral mojich hráčov a bol trpezlivý aj napriek tomu, že som robil mnoho chýb. Napríklad som dotiahol veľké meno so stovkami štartov v KHL, avšak po príchode na Slovensko sa jednoducho nemohol uplatniť. Veľmi som sa z toho poučil, spoznal som ligu, hráčov a štýl hokeja, aký sa tu hrá. Je dôležité rozoznať, kto by sa v danej krajine mohol uplatniť.

 

Práve pán Ľupták mi dal čas a aj napriek rečiam, ktoré sú na jeho osobu adresované s ním dodnes veľmi rád spolupracujem. Vtedy sa nám v Detve podaril prvý veľký úspech, keď sa postúpilo cez predkolo play-off proti Novým Zámkom. V tom čase tam hrával brankár Zalivin, obranca Kuklev i útočníci Magogin s Jakutsenjom.

 

zdroj: hc07detva.net

 Kedy prišlo k vôbec prvému kontaktu s týmto povolaním?

Počas pôsobenia v Michalovciach, vtedy som tam dotiahol prvého hráča. Mňa podpísal Peter Tirpák, hovoril mi, že by radi vytvorili nejakú ruskú formáciu. Podarilo sa mi dotiahnuť hneď troch hráčov – Andrei Salnikov, Alexei Voronov a Georgi Šangin. Týmto momentom sa začala moja kariéra agenta. 

 

Povedal by si niekedy v minulosti, že sa uberieš týmto smerom?

Pravdupovediac áno. Podľa môjho názoru mám skvelé prezentačné schopnosti a som veľmi komunikatívny. Stále ma to ťahalo týmto smerom, byť manažérom, agentom. Viacmenej som to chcel robiť už od mala.

 

Spomenieš si ešte na to, kto bol tvojím prvým klientom? 

Bol ním bývalý obranca Detvy Michail Kuklev. Odohral tam tri sezóny.

 

Koľko približne klientov si mal v dobe, kedy si s touto prácou začínal?

Oficiálne som nemal vôbec nikoho. Jednoducho som videl, kto je voľný a oslovil ho s ponukou ísť skúsiť hrať európsky hokej. Dostával som sa do kontaktu s manažérmi, klubmi a časom sa to pretavilo až do profesionálneho smeru. 

 

Keď sa povie hokejový agent, mnoho ľudí si pomyslí, že je to iba o tom zohnať nový klub. Dobre však vieme, že úplne iba o toto nejde... Čo všetko tvoja práca obnáša?

Presne tak. Je okolo toho veľa ďalších záležitostí. Prvoradé je hráčom vybaviť dobré podmienky. V mnohých prípadoch, predovšetkým pri starších hráčoch, je nutné dotiahnuť na miesto nového pôsobiska jeho rodinu, prípadne deti. Pri presune do zahraničia musia byť samozrejmosťou víza. Rovnako musí mať hráč kde bývať, niektorí si žiadajú aj auto. Ak sa hráč sťahuje do cudziny a nepozná jazyk, všetko vybavovanie ostáva na mne. Nie je to také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. 

 

Koľko približne hokejistov momentálne tvorí tvoju klientsku základňu? 

Pod zmluvou mám momentálne 47 hokejistov. Sú medzi nimi jednak mladí perspektívni hokejisti s vidinou reprezentácie a jednak starší, skúsenejší hráči. 

 

Sú nimi výhradne ruskí hokejisti alebo máš klientov aj zo zahraničia?

Drvivá väčšina sú Rusi. Zo Slovenska zastupujem iba Mareka Tvrdoňa a Miroslava Macejka. Práve Miro teraz odohral dva roky vo VHL, prezentoval sa výborným dojmom a záujem o neho javilo hneď niekoľko klubov. Je to skvelý profesionál a zároveň človek, radosť s ním spolupracovať!

 

zdroj: FB Gleb Luchnikov

 

Keďže spolupracuješ s hokejistami z rôznych kútov Ruska a vybavuješ im angažmány po celom svete, musíš sa veľa nacestovať. Mám pravdu? 

Ja pomaly žijem v lietadle. (smiech) Precestujem nespočetné množstvo kilometrov aj autom a vlakom. Trebárs včera o druhej som prišiel zo Samary do Jekaterinburgu, okamžite vzal auto a cestoval do Čeľabinsku. V najbližšej dobe ma v krátkom časovom slede čakajú cesty do Ťumeňa, Moskvy i Magnitogorsku. Nesťažujem si však, momentálne je obdobie, kedy je potrebné podpisovať hráčov. Potrvá to približne do septembra, potom príde čas aj na oddych.

 

Mnoho ľudí budú určite zaujímať mená tvojich najznámejších klientov. Kto sú to? 

Ja rátam s tým, že moje najznámejšie mená ešte iba prídu (úsmev). Z tých aktuálnych musím určite spomenúť mená ako Ivan Višnevskij a Denis Paršin. Nie sú to síce veľké hviezdy NHL, no v Rusku ich pozná každý hokejový fanúšik. Perspektívnym hráčom je takisto Vadim Pereskokov.  

 

Čo si si stanovil ako svoj najväčší kariérny cieľ?

Predrať hráča do NHL. Toto som si určil ako svoju ambíciu. Ak si nestanovíte veľké ciele, nebude to fungovať. V športe si každý nastavuje obrovské ciele, chce vyhrávať trofeje, podobne je to aj pri mojej práci. Musím napredovať.  

 

Z pohľadu agenta musí byť podstatným faktorom dobrý vzťah nie len s hráčmi, ale aj samotnými klubmi. Je ich prístup k jednaniam stále férový, alebo sa nájdu aj výnimky, teda kluby, ktoré napríklad od dohody na poslednú chvíľu odstúpia? 

Samozrejme, stali sa mi už aj takéto prípady. Hráč ukončil zmluvu u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa, predal auto, aby celú sezónu nestalo. Jednoducho všetko bolo pripravené a nastavené. Klub sa následne nepochopiteľne na poslednú chvíľu rozhodol, že podpisovať zmluvu nebude.

 

Všetko je o reputácii. Tú si vtedy pokazili a dnes už s tými ľuďmi a klubom nespolupracujem. Reputáciu si buduješ dlhé roky, ale stratiť ju môžeš kedykoľvek po jedinej hlúposti. Ak som raz povedal, že niečo tak bude, svoje slovo dodržím bez ohľadu na to, či budem v mínuse alebo pluse. Za svojím sľubom si stojím, tak som vychovaný. Samozrejme, s väčšinou klubov takéto problémy nie sú. 

 

Existuje medzi hokejovými agentmi niečo ako konkurencia?

Veru áno! A obrovská! Ja síce do tejto kategórie ešte úplne nespadám, keďže nemám toľko klientov, ale sledujem to. V Rusku sa okolo toho točia veľké peniaze. Komunikujem s niektorými známymi agentmi – ja im niekedy pomáham dostať hráčov do zahraničia, oni mi na oplátku pomôžu vybaviť lepšie angažmán pre mojich klientov. Sú však aj takí, s ktorými je jednoduché sa pohádať. Ja našťastie zatiaľ takúto skúsenosť nemám. 

 

Už v utorok vám prinesieme druhú časť rozhovoru Glebom Lučnikovom. Tentokrát zameranú výhradne na Slovensko. Ruský agent nám prezradil čo možno očakávať od jeho hráčov, ktorí budú v novej sezóne obliekať dresy extraligových klubov a okrem iného sa vyjadril aj k pôsobeniu Ivana Višnevskijeho v Poprade.

 

autor: Silvester Bobko | grafika: Kristína Prievalská