V TIPOS Slovenskej hokejovej lige začala tohtoročná play-off  dnes, teda siedmeho marca. Vstúpil do nej aj Žiar nad Hronom, ktorého dres oblieka Martin Jakúbek, tridsaťročný útočník „indiánov“. V aktuálnej sezóne nastúpil na pár zápasov aj za extraligový HKM Zvolen. Aké pocity v oboch ligách zažil, ale aj to, kto ho k hokeju priviedol a aké sú jeho ciele do budúcnosti, nám prezradil v krátkom rozhovore.

 

Útočník zo Žiaru nad Hronom v aktuálnej sezóne odohral päť zápasov za extraligový Zvolen, kde si pripísal jednu asistenciu. Naša prvá otázka teda prirodzene smerovala k tomu, aký rozdiel cítil v zápasoch za prvoligový Žiar a naopak za extraligový Zvolen. „Najväčší rozdiel, ktorý som ja osobne pocítil, je v tom, že v extralige nemáte toľko času v útočnom pásme, ako je to v prvej lige. Taktiež v presnosti prihrávok a v riešení jednotlivých situácií jedincov je dosť veľký rozdiel,“ ozrejmil na začiatok Jakúbek. Najmä mladí hráči, pôsobiaci v nižšej súťaži, môžu v prípade presunu do extraligového tímu pociťovať pred a počas zápasu nervozitu a tlak. „Tlak v mojom veku absolútne necítim, práve naopak. Vždy som sa veľmi tešil, keď som bol povolaný do Zvolena. Užíval som si tam každú strávenú minútu, či už v kabíne, na tréningu alebo na zápase. Predsa len, Zvolen je dosť veľký pojem na Slovensku a dostať sa tam, medzi takých hráčov, čo i len do kabíny, je fakt zážitok. Minimálne pre mňa to tak bolo,“ priblížil svoje pocity rodák z Ilavy. Ľadový hokej má v krvi, čo potvrdil aj vo svojich slovách. „K hokeju ma priviedol môj dedo a strýko (Pavol Demitra, pozn. red.), no žiaľ, ani jeden už nie je medzi nami... A Pavol Demitra bol pre mňa odmalička veľký hokejový vzor, stále je a vždy aj bude,“ dodal. Prezradil nám tiež, že jeho cieľom je posunúť sa ďalej v kariére. „Rád by som sa posunul v kariére vyššie, čiže by som sa chcel vrátiť späť do extraligy,“ konkretizoval svoju víziu do budúcnosti Jakúbek.

 

Za svoju kariéru hral Martin Jakúbek za mnoho tímov, no podľa jeho slov sa mu doposiaľ najlepšie hralo v Žiari nad Hronom a vo Zvolene. „Po ľudskej a hokejovej stránke sa mi jednoznačne hralo najlepšie v Žiari a vo Zvolene. Rozumiem si tam úplne s každým, a čo sa týka ľadu, tak väčšinu času sme v Žiari alebo vo Zvolene hrávali pokope ja, „Feky“ (Viktor Fekiač, pozn red.) a „Kolienko“ (Jakub Kolenič, pozn. red.). A kým nebol zranený Nicolas Gašpar, tak aj s ním nám to veľmi šlo na začiatku sezóny. Takže asi s týmito tromi chalanmi si rozumiem najviac,“ poznamenal na adresu spoluhráčov. Má náš respondent špeciálny rituál, ktorý robí pred každým zápasom? „Vždy si hodinu a pol pred každým zápasom dám na tri minúty studenú kaďu,“ prezradil. 

 

Žiar nad Hronom v predkole play –off narazil na Považskú Bystricu. Lepšie postavenie po základnej časti dosiahli Považskobystričania, rozdiel medzi deviatym Žiarom nad Hronom a ôsmou Považskou Bystricou však bol veľmi tesný, len trojbodový. Ako prebiehala príprava Žiaru nad Hronom pred samotným vyvrcholením súťaže? „Čo sa týka prípravy, dovolím si tvrdiť, že máme natrénované už aj do ďalšej sezóny, a nie len na play-off,“ ozrejmil, no viac nám k tejto téme neprezradil.

 

Nahliadli sme tiež do štatistík, ktoré nám jasne hovoria, že Martinovi Jakúbekovi patrí s dvadsiatimi siedmim presnými zásahmi prvé miesto medzi najlepšími strelcami TIPOS SHL, hoci tesne pred koncom základnej časti sa o túto pozíciu delil so skúseným Michelom Miklíkom, s ktorým mali na konte rovnaký počet strelených gólov. „Ja som veľmi rád, že mi to tak padá a môžem takto pomôcť svojmu tímu. Je to síce otrepaná fráza, no bez spoluhráčov v lajne by tam moje meno ťažko svietilo, čiže veľká zásluha patrí práve im,“ pochválil na záver svojich kolegov z formácie.

autor: Tereza Hrnčiarová | grafika: Marián Kubík