Základnú časť a kvalifikáciu o postup do play - off máme už za sebou, naplno sa rozbehli aj štvrťfinálové súboje o postup a následný zisk pohára Vladimíra Dzurillu. My vám však dnes prinášame rozhovor s Jaroslavom Janusom, ktorý priviedol Košice k prvému miestu po základnej časti, a tým aj zisku pohára Dušana Pašeka. Svojimi výkonmi v bráne a priemerom 1,89 gólu na zápas vedie štatistické tabuľky extraligových brankárov.

„Podľa môjho názoru je slovenská liga trochu pomalšia, respektíve je tu menej rozdielových hráčov. Kvalita je v jednej lajne a jednej presilovkovej formácii. Avšak, myslím si, že aj tá slovenská liga v play - off dostane ďalší dych a bude sa rovnať tým rýchlejším ligám,“ zhodnotil na úvod pôsobenie v Tipos extralige gólman Košíc. Do tímu „oceliarov“ sa dostal 24. 10.2022 a ihneď sa stal brankárskou jednotkou. Skúsený Prešovčan si vybral Košice, ako vôbec jeho prvé pôsobisko na Slovensku. V minulej sezóne odchytal spolu iba osem zápasov, a to za Kladno a fínsku SaiPu, v tej aktuálnej sa už presunul do domáceho prostredia. „Nebolo to jednoduché, samozrejme, že už od prvých zápasov mi chalani pomáhali svojimi výkonmi. Najväčší rozdiel bol asi v tej praxi, vy idete ako nový hráč pomôcť tímu, ktorý na tom nie je v tabuľke ideálne a očakávania na vás sú veľké. V ďalších zápasoch, postupne ako to išlo, som sa cítil lepšie a lepšie,“ pripomenul svoje začiatky v drese HC Košice. „Ja osobne sa veľmi teším z toho, že som mohol pomôcť. Nie je jednoduché podpísať zmluvu a naskočiť do rozbehnutého vlaku, ale som rád, že s mojim príchodom sme sa rozbehli a začali sme hrať lepšie, viac si veriť a dúfam, že v tom budeme pokračovať, aby sme si po sezóne mohli povedať, že bola taká, akú sme si ju želali na začiatku. S vyhratým titulom,“ odpovedal košický gólman na otázku ohľadom zlepšenia výkonov tímu po jeho podpise zmluvy a následného dosadenia do zostavy „oceliarov".

Fanúšikovia sú pre každý tím veľkou podporou. Hráči obľubujú zápasy v domácom prostredí hlavne pre atmosféru, ktorú fanklub vytvára. „Bolo to také kolísavé ale teraz, tieto posledné zápasy pred play – off, už bolo cítiť, že ľudia začínajú žiť hokejom. Po zápasoch, ktoré sme hrali vonku a prišli sme v noci domov, nás kopec fanúšikov čakalo. Oslavovali, spievali a tešili sa z našich výhier. Verím tomu, že takto to bude aj v play - off. Fanúšikovia pre nás sú a vždy budú tým šiestym hráčom na ľade.“ Vráťme sa ešte k poslednému zápasu v Banskej Bystrici, v ktorom brankár Janus svojím perfektným výkonom podržal svojich spoluhráčov. „Oceliari" tu po napínavom dueli vyhrali 4:2 a v poslednej možnej chvíli sa vďaka zakopnutiu Slovana dostali na úplné čelo tabuľky. „My sme chceli zápas vyhrať a nevedeli sme, ako sa vyvíjajú ostatné zápasy. Až potom, po druhej tretine, bolo v kabíne oznámené, že Slovan prehráva a máme šancu. Určite to nebolo jednoduché, ale som rád, že chalani dali ten gól. Bolo to veľmi príjemné a všetko hralo v náš prospech. Myslím, že aj to je jeden z dôvodov, kvôli ktorému sa nám to všetko podarilo.“ Výhru pohára Dušana Pašeka a následnú oslavu rodák z Prešova okomentoval nasledovne: „Trošku sme si zatancovali, zaspievali a potom sme mali niečo ako sústredenie v Tatrách. Takže tam sme to trošku oslávili (smiech), ale je to len taká polovičná trofej, keďže o tú hlavnú sa hrá až v play - off. Samozrejme, že sme si to všetci užili a tešíme sa z toho, no ešte nás čaká kopec tvrdej práce.“

Každý hráč má svoje charakteristické strely. Útočníci sa snažia prekvapiť brankárov rôznymi typmi blafákov. Strely ktorého extraligového hráča sú pre Jaroslava Janusa najmenej predvídateľné? „Myslím si, že Chris Langkow zo Zvolena je dosť nepríjemný. Keď je v útočnom pásme na puku, tak musíte byť v pozore, pretože vymyslí takú vec, ktorú nečakáte.“ Podobne je to aj s niektorými tímami. „Ťažko povedať práve jeden tím, proti ktorému sa mi chytalo najhoršie, tam sú tie duely veľmi vyrovnané. Keď hráte proti posledným tímom, tak to sú možno tie najťažšie zápasy,“ uviedol na záver rozhovoru strážca „oceliarskej" svätyne Jaroslav Janus.

 

 

autor: Veronika Mondeková I grafika: Marián Kubík