× Články Rozhovory Videá Fotogaléria Kontakt

Šimon Petráš: S pokorou idem ďalej makať a musím to aj naďalej dokazovať


08.04.2023

Hoci už poznáme držiteľa majstrovského titulu a extraligová sezóna je tým pádom definitívne za nami, nahliadnime zopár týždňov dozadu. Dnes prinášame rozhovor s najlepším slovenským strelcom v základnej časti, útočníkom Trenčína, Šimonom Petrášom.

Klub spod hradu Matúša Čáka mal zlý vstup do sezóny. Z úvodných desiatich zápasov vyhral len dva, pričom z prvých štyroch odchádzal bodovo naprázdno. Čo sa podľa Šimona Petráša najviac podpísalo pod túto krízu? „Ťažko povedať, po minulom roku sa zmenila väčšina tímu, noví hráči, nový tréner, nový systém, muselo si to proste všetko sadnúť. Do toho sa ešte pridala prerábka toho štadióna, čiže ani to nepridalo na nejakej pohode.“Takáto séria nepridá ani na tímovej morálke a atmosfére v kabíne. Ďalšou vecou, ktorá ovplyvnila formu Trenčína je to, že nehral na domácom ľade, kvôli rekonštrukcii štadióna. Aj na toto sme sa pýtali. „Samozrejme, nikto nechce prehrať prvých štyri či päť zápasov, čiže bolo to trošku horšie, ale vedeli sme, že je to len začiatok a verili sme našej práci, ktorú sme odvádzali na tréningoch. Naša hra sa potom postupne celý rok zlepšovala,“ začína svoje rozprávanie autor dvadsiatich šiestich gólov v základnej časti, ktorý nám priblížil aj pendlovanie medzi štadiónmi. „Zo začiatku to bolo ťažké, trénovali sme v iných halách, v lete v Novom Meste nad Váhom, potom u Gáboríka na štadióne, k tomu každodenné balenie a vybaľovanie, takže to bolo dosť psychicky náročné. Po nejakom mesiaci sme si na to už zvykli a išlo to celkom dobre. Už sme to ani nebrali tak, že chodíme stále hrať von. Od toho decembra sme sa vrátili do Dubnice, čo bolo síce bližšie, no nebolo to doma.“ Začiatkom decembra začala Dukla hrať domáce zápasy na zimnom štadióne v neďalekej Dubnici nad Váhom, kde zdieľala ľad s miestnym Spartakom. Ako veľmi to pomohlo k zlepšeniu tímu? „Veľmi. Myslím, že tam sme sa aj nejak trošku viac nakopli. Nemuseli sme vkuse všade cestovať za tými súpermi, ale oni už došli za nami. Už sme sa aj tešili, že budeme hrať pred našimi fanúšikmi. Síce ich nechodilo až tak veľa, ani sa ich tam veľa nezmestí, ale chodili aj tak.“ 15. februára sa Dukla vrátila na svoj domáci ľad na zrekonštruovanom štadióne Pavla Demitru v Trenčíne. Takmer 3500 divákov sledovalo „comeback“ domácich v zápase s Novými Zámkami. Druhý, vyrovnávajúci gól dal práve Petráš. Ako si spomína na moment, keď prvýkrát vykorčuľoval na ľad? „Bolo to super. Myslím, že všetci sme si to veľmi užili, pretože bola vynikajúca atmosféra. V Trenčíne sú vždy výnimoční ľudia a odkedy sme sa vrátili na štadión, tak chodilo na hokej veľa ľudí. Ľudia si prišli pozrieť štadión, ale aj zafandiť svojmu mužstvu. Štadión je krásny, zvnútra prerobený a ľudia boli úžasní.“

Po päťdesiatich odohraných zápasoch bolo mužstvo Trenčína na deviatom miesto so ziskom šesťdesiatich ôsmich bodov. Ako by ohodnotil základnú časť bývalý hráč Žiliny? „Začiatok sme nemali veľmi dobrý, takže to sa nedá hodnotiť pozitívne, ale ako som hovoril, taký dobrý trend. Myslím, že to aj niečo ukázalo, či sme dobre pracovali na tréningoch, aj tréneri s nami dobre pracovali. Celú sezónu sme sa postupne zlepšovali, aj tá hra vyzerala lepšie. Všetko začalo do seba zapadať. Začiatok nebol dobrý, bol veľmi ťažký, ale postupne sme sa chytili aj na nejakú šnúru a myslím, že sme ku koncu predvádzali pekný hokej.“ V kvalifikácii o play-off sa „vojaci“ stretli s Michalovcami, ktoré aj v poslednom kole bojovali o umiestnenie medzi najlepšími šiestimi celkami, čo sa im však nepodarilo. Po päťzápasovej dráme z predkola sa z postupu ďalej tešili „líšky.“ Ako sa na to spätne pozerá strelec dvoch gólov v tejto fáze sezóny? „Každý zápas, ktorý sme s nimi hrali v sezóne, bol vyrovnaný a tesný. Zlomilo sa to na nejakých nešťastných momentoch alebo góloch, ktoré dali náhodou. Napríklad v poslednom zápase, keď si dali skoro vlastný, vtedy to trafili do tyčky. Myslím, že nám tam chýbal kúsok šťastia. Mrzí to, lebo keby cez nás prešli jednoznačne, tak si povieme, že boli lepší. Ale takto to mrzí o to viac. Teraz porazili Slovan, mohli sme tam hrať my, bohužiaľ, taký je hokej.“

Klubovú sezónu sme prebrali, poďme sa teraz pozrieť na tú individuálnu. Aké výkony čakal od seba samotný hráč? „Nemal som nejaké špeciálne očakávania, vedel som, že to bude ťažká sezóna. Prišiel som po dvoch sezónach v prvej lige a predtým som sa v extralige nejako nepresadil. Tajne som dúfal, že by som tie góly mohol dávať, pretože celý život som ich dávať vedel a veril som, že aj v extralige to budem vedieť. Samozrejme, nečakal som, že sezóna vypáli až takto, za čo som veľmi rád. S pokorou idem ďalej makať a musím to aj naďalej dokazovať.“ V čom tkvelo tajomstvo jeho formy? Kto bol pre neho kľúčový hráč? S kým si sadol z kabíny najviac? „Myslím, že vždy potrebujete nejakého svojho nahrávača, celú sezónu som odohral s Vilom Čachom, s ktorým sme si sadli aj ľudsky. Myslím, že sme boli celkom dobrá dvojička. Ako hovorím, každý strelec potrebuje svojho nahrávača.“ Často diskutovanou témou je rozdiel medzi extraligou a prvou ligou. Niekedy sa stane, že hráč vyhorí, naopak inokedy sa chytí tak, že môže bojovať o najcennejší dres. Ako sa na rozdiel medzi týmito dvoma ligami pozerá náš respondent? „Najväčší rozdiel, ktorý som pociťoval, bol v osobných súbojoch. V extralige sú tí hráči skúsenejší, silnejší a vedia sa lepšie pozične postaviť. V tom bol asi najväčší rozdiel, samozrejme, je to o niečo rýchlejšie, ale úplne najväčší rozdiel bol vo vyspelosti a sile hráčov,“ uzavrel Šimon Petráš, útočník Dukly Trenčín. 

 

Autor: Martin Štuller I grafika: Marián Kubík

PODOBNÉ ČLÁNKY