Play-off sa nám nekompromisne blíži a tímy, ktoré sa zmestili do prvej šestky sa poctivo pripravujú na štvrťfinálové zápasy vyraďovačiek. Dnešným rozhovorom sme zavítali do Popradu, ktorý sa v tejto sezóne umiestnil na sympatickom piatom mieste a po siedmich rokoch pokoril hranicu 100 bodov. Vyspovedali sme teda jedného z lídrov Kamzíkov, Daniela Brejčáka, ktorý nám priblížil svoj súkromný život a aj to, ako vidí celkovú sezónu a návštevnosť zimáku pod Tatrami.

 

Začnime zľahka, ešte pomerne nedávno ste vstúpili do zväzku manželského a Vaša rodinka sa rozrástla hneď o ďalšieho nového člena. Ako zvládate povinnosti späté s klubom a v súčasnosti aj s rodinkou?

V lete to budú 2 roky čo sme s mojou Miškou manželia a musím povedať, že mám najlepšiu manželku na svete. Stará sa o nás príkladne a preto aj všetko spolu zvládame s prehľadom. Malý drobec rastie ako z vody, takže sa tešíme. Samozrejme sem tam sa nevyspíme dobre, ale hneď ako sa na nás Danko usmeje, tak zabudneme na prebdené noci. Manželka väčšinou vstáva k malému cez noc a ja sa snažím pomôcť keď prídem z tréningu a venujem sa im.

 

V klube pôsobíte ako obranca a zároveň ste jedným z asistentov kapitána. Dokonca ste už v tejto sezóne viedol tím aj ako kapitán pri absencii Štefana Fabiana. V čom práca ako asistenta spočíva a ako veľmi sa líšia klubové povinnosti od tých rodinných?

Čo sa týka práce ako kapitán alebo asistent kapitána, tak ide v podstate o veci týkajúce sa kabíny. Máme v kabíne nejaký pokutovník, ktorý sme pred sezónou spoločne pripravili a dbáme na to, aby sa dodržiaval. Ďalej sú to veci ako komunikácia s trénermi a podobne. Samozrejme sme tam aj od toho, aby sa zdvihol hlas ak niekto vybočuje z našej spoločnej cesty za cieľom. V súčasnosti som pokladníkom v mužstve ja, ale už som povedal, že to nebudem robiť. Rád to prenechám niekomu inému aby si to skúsil.

 

Ešte pred minulou sezónou ste sa do Popradu vrátili zo Žiliny, kde ste opäť hokejovo veľmi podrástli. Páči sa Vám súčasný projekt HK Poprad a máte záujem o ďalšie predĺženie spolupráce s Vaším súčasným zamestnávateľom?

Musím povedať, že v Žiline sme sa stretli super partia, skvelí hokejisti a dosiahli sme pekné tretie miesto. Dostal som tam veľa priestoru a hokej ma tam bavil. Obe sezóny som tam ukončil ako najproduktívnejší obranca mužstva. Ale ťahalo ma to domov, kde som vyrastal. Moje srdce bije pre popradský hokej a vtedy ma oslovilo vedenie, či by som sa nechcel vrátiť. Veril som, že to bude lepšie obdobie ako keď som odchádzal a nefungovalo v klube veľa vecí. Dnešné vedenie urobilo kus dobrej práce a stále robí a ja verím, že to bude tak aj naďalej. Ak bude o moje služby záujem, tak veľmi rád ostanem.

 

Na predošlú otázku nadviažeme. Ak by ste sa s Popradom dohodli na pokračovaní spolupráce, určite budete považovaný za horúceho adepta na kapitána Kamzíkov do budúcnosti. Ste pripravený viesť tím z takejto pozície?

Viesť mužstvo ako kapitán by bolo pre mňa cťou. Keď som bol malý chlapec a chodieval som sa pozerať na tréningy mužov, stále som sníval, že si raz oblečiem dres s kamzíkom na hrudi. To sa mi splnilo. Samozrejme, Fabo je super kapitán a svoju rolu zvláda príkladne a musím povedať, že chalani sa majú od neho čo učiť.

 

Spomínali ste, že v Žiline ste bol pravidelne najproduktívnejším bekom a pod Tatrami sa to naďalej potvrdzuje aj napriek tomu, že ste dlhšiu dobu laborovali so zranením. Aký je Váš recept na úspech?

Nikdy som sa nesústredil na osobné štatistiky a stále som chcel víťaziť ako tím a dosiahnuť úspech v podobe titulu. Verím, že sa mi to s Popradom raz podarí.

 

Pre klubové média ste viackrát opakovali, že by ste si priali väčšiu návštevu. Cez vianočné sviatky však prišiel neraz plný dom, hoci forma tímu nebola v tom období ideálna. Otázka teraz znie, vnímate názory fanúšikov na klub, povedzme na sociálnych sieťach, alebo sa od toho skôr dištancujete? Prípadne by ste im chceli smerom ku play-off niečo odkázať?

Áno je pravda, že som zareagoval na nejaké komenty, ktoré písali ľudia. Príde mi to niekedy tak, že ľudia len čakajú na to, kedy môžu niečo len kritizovať. Je pravda, že nám to obdobie nevyšlo a prehrali sme zbytočné domáce zápasy, ale treba povedať, že liga je vyrovnaná a už každý súper vie prekvapiť. Je to škoda, že nám to nevyšlo v tom období cez Vianoce, keď na zimák prišlo veľa ľudí, ale treba tiež dodať, že to boli ľudia, čo sú doma len cez sviatky. Samozrejme, že nás to celú kabínu mrzelo, ale museli sme sa pozerať dopredu, aby sme sa umiestnili čo najlepšie pred play-off. Ja si vážim fanúšikov, ktorí nám fandia v dobrom aj v zlom a o tom by to malo byť. Nechceme takých fanúšikov, čo nám držia palce len vtedy, ak im výjde tiket. To sú ľudia, čo nie sú spokojní so svojim životom. Mňa mrzí len celková návštevnosť počas sezóny. Myslím, že na také mesto je ta návštevnosť okolo 1000 ľudí málo .Verím, že ich potešíme hneď na začiatok proti Košiciam a posunieme náš klub spoločne vyššie. Treba si uvedomiť, že klub je závislý aj od vstupného. Čim viac ľudí na štadióne, tým môže mať klub aj vyššie ciele.

 

Tímy sa pomaly ale isto pripravujú na play-off. Poprad po poslednej sezóne zaznamenal opäť výrazný herný progres a už je isté, že po základnej časti skončí vyššie, ako v minulej sezóne. Ako z vášho pohľadu hodnotíte doterajší priebeh ročníka v podaní HK Poprad?

Myslím, že základná časť sezóny nám ukázala, že vieme hrať dobrý hokej a poraziť každého súpera. Negatívom sú naše presilovky. Je pravda, že nám to v nich vôbec nešlo ale ukázali sme kvalitu ako mužstvo a nazbierali sme cez 100 bodov.

 

Ešte posledná otázka. Akou hrou chcete prilákať (nielen) popradského fanúšika na štadión? Na aký Poprad sa môžeme v play-off tešiť?

Určite by sme nemali v presilovkách špekulovať a čo najviac pukov dostať na bránku. Počas sezóny sme mali par zlých úsekov, ale ako som už spomínal, sila mužstva je obrovská a každá jedna formácia má vysokú kvalitu. Ak každý jeden z nás dá do toho všetko a budeme hrať ako tím, môžeme urobiť pekný výsledok.

 

Pánovi Brejčákovi veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a za celú redakciu prajeme vydarené play-off a pevné zdravie pre celú jeho rodinku.

 

AUTOR: Peter Rusiňák GRAFIKA: Marián Kubík